Jdi na obsah Jdi na menu
 


E-H

26. 12. 2009
EA vládca morských hlbín - napoly človek a napoly ryba, Sumery ho volali Enki a Gréci Oannes, bol jedným z 3 najdôležitejších bohov. Ľudí stvoril z hliny a krvi netvora Kingua, ktorého museli bohovia poraziť spolu s Tiamat aby spolu so svojimi príšerami neovládli svet. Učil ľudí poľnohospodárstvu, písmu, zákonom a remeslám tiež mágii a iným vedám a v noci sa vracal do hlbín perského zálivu kde mal pod hladinou svoj palác. Jeho rybie prvky majú pravdepodobne pôvod u sumerského boha vôd Enkiho, ktorého kňazi vykonávali obrady v rybom prevleku. Občas sa nazýva Nidimmud či Ninšiku alebo "Jeleň z Abzu". V umení je Ea sediaci boh s dlhou bradou, s čiapkou s mnohými rohmi a v dlhom šate. Pramienky vody tečú z jeho paží na zem, niekedy sa v nich objavujú malé ryby. V symbolike babylonského a asýrskeho obdobia bola zverom Enkiho koza-ryba (ktorá zjednocovala plodnosť vody a zeme), dážďovka a zahnutá palica zakončená hlavou barana . Elementárne bytosti už starí gréci predpokladali že svet sa skladá zo 4 prvkov – oheň, voda, zem, vzduch. V Indii to zase boli tzv. praprvky – agni =oheň (niekedy tédžas – žiar), ap= vzduch, prthiví = zem, váju = voda, ákaša = priestor, vidžňána = vedomie. Išlo o filozofické predstavy podľa poznatkov vtedajšej doby do ktorých boli neskôr pripletené bytosti, podľa Paracelsa tieto: Zem duchovia zeme a hôr sa väčšinou volajú gnómovia alebo pigmajovia. Prechádzajú horninami a zemou v ktorej si aj stavajú svoje príbytky – nevysoké miestnosti s klenutým stropom a podlahou z udupanej hliny. Nepotrebujú vzduch (dýchajú minerály) ani vodu, lebo smäd je vlastný iba ľudským bytostiam. Sú to dve piade vysoký škriatkovia, kt. hľadajú a strážia drahé kovy z kt. razia mince, kt občas darujú dobrým ľuďom. Nemajú radi slnko. Vzduch bytosťami vzduchu sú sylfovia (sylvestrovia), ktorý dýchajú vzduch a sú ľudom najbližšie a predstavujú búrku, vietor, krupobitie a iné. Ich znázornenia sú veľmi odlišné. Voda ENTI sú výtvorom spisovateľa J.R.R. Tolkiena a jeho sveta stredozeme. Sú to vlastne chodiace a hovoriace stromy. Vyšli z myšlienok Yavanny, kráľovnej zeme, a boli jej pastiermi stromov i strážcami, pretože ak sa roznietil ich hnev, bol strašný; dokázali holými rukami drviť kameň i oceľ. Boli však tiež mierni a múdri. V dobe svojho precitnutia enti nevedeli hovoriť, avšak elfovia ich to naučili . S potešením sa učili mnohé jazyky. Najviac milovali jazyk, ktorý vynašli sami, a ktorý nikdy nezvládol nikto iný. Aj keď enti občas konali veľké zhromaždenia nazývané entie zrazy, väčšinou boli samotári a žili ďaleko od seba v osamelých entích domoch - horské jaskyne hojne zásobené pramenitou vodou a obklopené stromami. Jedli číru tekutinu uchovávanú vo veľkých kamenných džbánoch. Boli to entie lektvary a táto kúzelná kvapalina žiarila zlatým a zeleným svetlom. V entích domoch tiež odpočívali a často sa osviežovali státím pod chladným vodopádom .Enti boli mužského i ženského rodu, avšak entky si zamilovali otvorenú krajinu, kde sa mohli starať o menšie ovocné stromy, kry, kvetiny, no enti milovali stromy z lesov. Tak sa stalo, že entky odišli do šírych Hnedých zemí, avšak pred skonaním Druhého slnečného veku boli záhrady entiek zničené a so záhradami odišli i entky. O ich osude nerozpráva žiadny príbeh. Aj keď teda enti neumierali na spôsob ľudí, starobou, predsa ich ubúdalo. Eós - bohyňa svitania (u Rimanov Aurora čo je dnešný výraz pre polárnu žiaru) Erýnie - bohyne pomsty, boli obrazom zlého svedomia (Furiae) ERKLING – J. K. Rowlingová prehodila pár písmen a zlúčila slová Erl King alebo Erl Ko“nig (kráľ duchov) z nemeckej legendy. Inak jej opis je pravdivý. Je to zlý tvor v nemeckom Čiernom lese, ktorý sa pokúša unášať deti. Je väčší ako trpaslík, má špicatú tvár a chichoce sa vysokým kotkodákavým smiechom, ktorým očarúva deti. V básni Johanna Wolfganga Goeteho Erl K“onig vábi malého chlapca, ktorý putuje s otcom po lese. Hoci sa chlapec pokúša otca varovať (ten kráľa duchov nepočuje), báseň sa končí tragicky. Tak ako legendy o hlbočníkoch v Anglicku a kappoch v Japonsku, kráľa duchov vymysleli rodičia, aby zabránili deťom túlať sa. Eset (Isis) Manželka boha Usira a matka boha Hora. Najuctievanejšia bohyňa starého Egypta. Eset bola akýmsi ideálom ženy: ušľachtilá, krásna, milujúca, verná, mala veľký cit pre materstvo. K tomu bola ešte vybavená kúzelnou mocou, ktorú využívala len na konanie dobra a k obrane spravodlivosti. Uctievanie bohyne Eset sa rozšírilo aj do ďalších krajín. Jej kult prevzali napr. Gréci a Rimania. Etengena Kiwajovia na Novej Gunei neradi rúbu osamelé a výrazné stromy. Tie by mohli byť sídlom lesného ducha - etengena. Preto ak nemajú na výber etengenu poprosia, aby sa odsťahoval. Ak majú po niekoľkých dňoch keď sa k stromu vrátia, ťažké ruky, tak sa etengena síce presťahoval, ale len na chvíľu a to do Kiwajov, aby im vysvetlil, že na tomto mieste sa mu páči a neopustí ho. FÉNIX Čarovný večný vták, žije celé storočia, niektorí ľudia vravia, že 500 rokov a rodí sa zo seba. Fénix je nádherný vták, veľký ako labuť, dlhým zlatým chvostom, zobákom a pazúrmi. Žerie iba rastliny a môže zmiznúť a znova sa zjaviť podľa svojej vôle. Spev fénixa má čarovnú moc – údajne zvyšuje odvahu človeka s čistým srdcom a zasieva strach do sŕdc nečistých. Slzy fénixa majú silné liečivé vlastnosti. Básnik Ovídius píše: Tento posvätný tvor takmer vždy opisovaný ako červeno-zlatý, bol v starom Egypte, odkiaľ pochádza, známy ako Benu. Bol to dôležitý symbol mesta Heliopolis (Slnečné mesto). V egyptskej Knihe mŕtvych, náboženskom texte približne z roku 2000 p. n. l. fénix tvrdí: „Som strážcom knihy vecí, ktoré sú a vecí, ktoré budú.“ V hieroglifike obraz fénixa vyjadruje plynutie času a dodnes zostáva symbolom nesmrteľnosti. Pre spisovateľov je fénix často symbolom nehynúcej lásky a vernosti. Vo Svätorečení zo 17. storočia básnik John Donne píše svojej manželke: Má pre nás zmysel príbeh Fénixa, Pretože ty a ja spolu jedným sa Stávame, bezpohlavnou bytosťou, Zomierame a zas sa rodíme Len skrze lásku v tejto hodine. V anglickom origináli je meno Dumbledorovho fénixa - Fawkes. Zjavne je pomenovaný podľa Guya Fawkesa, účastníka slávneho pokusu z 5.11.1605 vyhodiť do vzduchu anglický parlament. „Prachový atentát“, ako sa nazýva, mal byť začiatkom vzbury anglických katolíkov, ktorí boli v tom čase prenasledovaný. Informácie prenikli von, a mužov zatkli a mnohých popravili. V Británii je teraz 5.11. Deň Guya Fawkesa a oslavuje sa zapaľovaním vatier - čo je vlastne pohrebná hranica fénixa. Freyja severská bohyňa plodnosti, ovládala kúzla spojené s veštením, mala brata-dvojča boha plodnosti Freyra, ktorý mal na starosti úrodu a manželské lôžka GANEŠA V indickej mytológii boh múdrosti so sloňou hlavou. Mal tučné červené ľudské telo, 4 ramená a jeden veľký kel. Jazdil na chrbte potkana. Gargouille žil v 17 stor. v rieke Seine. Pramene ho opisujú ako veľkú potvoru s dlhým krkom a úzkym čumákom. Obluda ničila čo sa dalo, až si trúfla na Rouen a mesto zrovnala so zemou. Vyslali proti nej istého dobrovoľníka (odsúdeného predtým na smrť) ktorý sprevádzal Sv. Romana. Ten zložil dva prsty do znaku kríža a dračia potvora sa sklonila k Romanovým nohám. St. Romanus draka odviedol do trosiek Rouenu, kde ho nechal upáliť. Vďaka svojmu vzhľadu sa gargouille dostal do gotickej architektúry v podobe chrličov. Geryon - ľudská hlava s tromi tvárami. Symbol obra, vládcu búrkovej zimy, ktorý bol podľa gréckej báje zbitý Héraklom. Hlavu s tromi tvárami tiež majú niektoré kresťanské sochy ako symbol trojjedinosti ghoul nemŕtve (väčšinou púštne)bytosti živiace sa mŕtvymi telami - nekrofágovia. Kedysi dávno to boli ľudia, ale po svojej smrti sa z nejakého dôvodu premenili na tieto hrôzostrašné bytosti. Ich hlavnou úlohou sa teraz stalo vyhľadávanie čerstvej potravy, kvôli ktorej neváhajú zabiť. Na pohľad ešte stále trochu pripomínajú tvora, ktorým boli pred smrťou, ich zovňajšok je však zohavený hnijúcim mäsom, jazyk sa im predĺžil na ľahšie vyberanie "jedla" spomedzi kostí, zuby sa zostrili a predĺžili a z nechtov sa im stali nebezpečné pazúry. Dokážu sa premeniť aj na zviera. Ak sa náhodou rozhodnú svoju obeť po smrti nezožrať, často sa z nej tiež stane ghoul a pripojí sa ku svojim vrahom. Výnimkou sú len elfovia, ktorí sú tomuto imúnni. Ghoulov nájdete väčšinou v blízkosti cintorínov, ruín alebo na krvavých bojiskách. Islamská tradícia pozná niekoľko bytostí tohto druhu pričom najnebezpečnejší je ghul ženského rodu – norma, upírka, kt. zvádza a zabíja dôverčivých mužov . GRYF (česky NOH) Staroveká mytologická obluda z oblasti Stredného východu, kt. bola silnejšia ako sto orlov. Hlavu, krídla i pazúry mala orlie, no zadné laby a chvost ako lev. Strážila ložiská zlata alebo si z neho stavala hniezda, kt. strážila ako oko v hlave, čo je vlastne úloha drakov alebo gnómov v Európe. Niekedy sa považoval za démona ale väčšinou predstavoval symbol Krista. Medzi antických autorov, kt. opísali tohto tvora patria Aischylos, Plínius a Hérodotos, kt opísal ich vojnu s jednookými Arimaspanmi.(GRIFON -symbol Chrabromilu) V starom Grécku predstavoval božskú moc. V kresťanstve symbol vzkriesenia a dvojitej prirodzenosti Krista - boh (vták) a človek (zviera). V Egypte Gryf spája leviu podobu kráľa a sokoliu podobu Hóra a je symbolom víťazného vládcu. V Strednej ríši sa zmenil na ochranného démona, ktorý ťahá voz lovca k víťazstvu. V ptolemajovskej dobe sú Re i Hór zobrazený v podobe Gryfa. Neskôr sa stal symbolom pomsty a ptolemajovci ho priradili k gréckej bohyni Nemesis. Hádes grécky boh podsvetia, cez ktoré pretekalo 5 riek, napríklad (mýtická) rieka Styx a (skutočná) rieka Acherón. Mŕtvy sa pochovávali s mincou v ruke aby mali čím zaplatiť prievozníkovi cez rieku. Hádes predstavoval posmrtný súd – dobrý boli odmenený blahom na Elysejských poliach a hriešnici trpeli mukami v Tartare. Pomáhala mu manželka Persefona. Hapi Ochranca pozostatkov mŕtvych - ochranca pľúc uložených v kanape v hrobke mŕtveho, boh severu a severného vetra. Jeden zo 4 synov boha Hora. Hapi je tiež posvätný býk Apis. HARPIE Tieto bytosti z gréckej mytológie mali hlavu a hruď ženy, ale orlie krídla i pazúry. Boli odporne zapáchajúce, špinavé a s obrovským apetítom. Hefaistos - Diov syn, boh ohňa a kováčskej práce. Vraj mal svoje vyhne pod dymiacimi sopkami. Bol škaredý a chromý, ale veľký umelec, rím. - Vulkanus Hekate je zobrazovaná ako bohyňa s 3 telami, 3 hlavami a 6 rukami, ale len s jedným párom nôh. Inokedy má len jedno telo a jednu hlavu, ale 3 tváre /alebo tri hlavy a jedno telo./, ale vždy 6 rúk, v ktorých spravidla drží, pochodne, oblúky a kľúče. Od nej odvodzujú názov najväčšej obete starovekého sveta- hekatomby. Hekatombu v klasickom pojatí chápeme ako obeť 100 býkov /meno bohyne priamo obsahuje číslovku sto/. I pre starovekých Grékov bola takáto obeť výnimočná. Neskôr boli ako hekatomby označované všetky hromadné obete, i keď boli menšie a neboli zasvätené Hekaté. Hekaté sama je veľmi nejasná bohyňa, je bohyňou čarodejníc, jej meno sa niekedy objavuje v bájach, v ktorých vôbec nezasahuje do deja. Inokedy bojuje veľmi zvláštnymi zbraňami- napríklad v Gigantomachii používa rozžeravené kamene. Hekaté môže zasahovať do všetkých svetov a v Aeneade je postavená na rovinu prvotným bohom Erebovi a Chaosu. Podľa všetkého je bohyňou noci, alebo snáď samotnej tmy. Tým sa vysvetľujú i jej zobrazené pochodne. 3-tvár a troje telo a ruky má podľa niektorých výkladov symbolizovať jej všadeprítomnosť. V noci sa zjavovala v prítomnosti nestvory Empusy a hladných ľudožravých prízrakov- Lamií. Jej príchod oznamovalo vytie psov. Mohla byť vyvolávaná na trojcestí. Hekaté je bohyňa s veľmi silným démonickým aspektom, ktorá bola veľmi ctená a vzývali ju často veštkyne a ženy túžiace po pomste. Ako bohyni veštenia sa jej obetovali čierne psi, čierne ovce a med... HEL bohyňa nórskeho panteónu, ktorá vládla v posmrtnej pustine, kam odchádzali duše ľudí ktorí nezomreli hrdinsky v boji ale zomreli na starobu alebo chorobu. Hélios – grécky boh slnka, každé ráno sa prebúdzal v kajute parmice, ktorá sa plaví po Ókeane, vo východnom paláci pri Klochide zapriahol snečný voz a prechádzal na ňom oblohou na západ, kde večer vystúpil v druhom pláci vypriahol a celú noc sa plavil v bárke naspäť na východ. Mal syna Faethóna (jeho matkou bola sestra Héliovej zákonitej manželky Klyméné), ktorému sa chlapci posmievali a tak si želal viesť slnečný voz. No nezvládol riadenie a voz spálil zem i nebo a Zeus ho zvrhol z voza a zabil. Odvtedy Hélios smúti za svojím synom a jeho slzy sa objavujú každé ráno – hovoríme im rosa. Okrem neho splodil dcéry Faethúsu a Lampetiu s nymfou Neairé, tie potom strážili jeho stáda na Sicílii. So speojenia s Ókeanovnou Persé sa mu narodil syn Aiétos neskôr Klochidský kráľ a dcéra čarodejnica Kirké HEMIDALL škandinávsky boh – strážca HÉRA - Diova manželka, najmocnejšia bohyňa, kráľovná v sídle bohov na Olympe, symbolom pávie pero, Rím. – Juno Hérakles - syn Dia a smrteľnej Alkmény, vykonal mnoho hrdinských činov a napokon sa stal nesmrteľným Hermes - (Merkúr) bol posol bohov. Vedel rýchlo plniť Diove rozkazy, pretože mal okrídlené topánky, ktoré ho odniesli, tam, kde chcel. Ochraňoval obchodníkov a pútnikov, ovládal umenie rečniť, bol ľstivý Hestia - bohyňa domáceho krbu a ohňa. Rimania ju volali Vesta. HLBOČNÍCI Sú to vodní démoni z legiend anglického Yorkshiru. Tieto tvory obľubujú rybníky a jazerá, odkiaľ striehnu na nič netušiace deti, ktoré sa zatúlajú priveľmi blízko a sťahujú ich pod vodu. Volá sa tiež Zelenozubá Jenny, Dlhoruká Nellie. Ich príbuznou je Peg zo studne. HYDRA Grécky vodný had s mnohými ohyzdnými ľudskými hlavami - ich počet sa v jednotlivých príbehoch mení od deviatich po rovnú stovku pričom jedna je nesmrteľná. Zakaždým keď jej odťali hlavu vyrástli namiesto nej dve ďalšie. Usídlila sa v bažinách pri gréckom meste Lerna kde ju napokon zabil Hérakles s pomocou Ioláa, tak že každú odťatú hlavu pretiahol horiacou vetvou aby nenarástli nové a nesmrteľnú hlavu zakopal. Dodnes ju pripomína súhvezdie Draka. HYPOGRIF Inunguntur iam gryphes equis čiže krížiť kone s gryfom bolo príslovie vyjadrujúce že je niečo nezmyselné. Prvý taký tvor vznikol asi v 16 . stor v mysli Lodovica Ariosta v knihe Zúrivý Roland. Hypogryf má hlavu ako orol ale telo koňa a stal sa symbolom lásky alebo duchovného vzostupu. Keď sa približujete k hipg. musíte mu hľadieť do očí a pokloniť sa čím vyjadríte svoju úprimnosť, tvrdí Rowlingová v Potterovi 3.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

jjjjjjjj

(jjjjjjjj, 1. 3. 2011 19:30)

wow !